Legendárny ukrajinský žrdkár, ktorý do roku 1991 reprezentoval Zväz
sovietskych socialistických republík (ZSSR), ako prvý na svete v roku
1985 prekonal šesťmetrovú hranicu. Najvyššie pod holým nebom skočil 31.
júla 1994 v talianskom Sestriere, v tom čase rekordných 614 centimetrov.
V Donecku pod strechou v hale Družba 21. februára 1993 prekonal latku
ešte o centimeter vyššie. Svetová atletika v tom čase neuznávala
historické maximá v hale ako svetové rekordy, no neskôr zmenila
pravidlá.
Bubkov svetový rekord celých 21 rokov žiadny žrdkár neprekonal. Až v
roku 2014 francúzsky skokan Renaud Lavillenie skočil 616 centimetrov na
halovom mítingu a práve tiež v ukrajinskom Donecku. Prekonané je už aj
Bubkovo maximum 614 centimetrov pod holým nebom. Po 26 rokoch, 19.
septembra 2020, sa o to postaral Armand Duplantis na mítingu Diamantovej
ligy v Ríme. Švéd sa následne stal Bubkovým nástupcom a svetový rekord
postupne o centimeter posúval vyššie až na hranicu 623, ktorú preskočil
tento rok na finále Diamantovej ligy v americkom Eugene.
Ako reprezentant ZSSR získal Bubka olympijské zlato v Soule v roku 1988.
Na svojom konte má ako sovietsky atlét aj tri tituly majstra sveta
(1983, 1987, 1991) spod holého neba a tiež tri zlaté medaily z halových
majstrovstiev sveta z rokov 1985, 1987 a 1991.
Jednu zlatú medailu z roku 1986 ako reprezentant ZSSR má z majstrovstiev
Európy (ME) a titul európskeho šampióna v skoku o žrdi dosiahol aj na
halových majstrovstvách starého kontinentu v roku 1985.
Pre Ukrajinu vybojoval v rokoch 1993, 1995 a 1997 tri tituly svetového
šampióna. Ako ukrajinský reprezentant získal v roku 1995 zlato aj na
halových majstrovstvách sveta.
Celkovo vytvoril "lietajúci" Ukrajinec počas aktívnej kariéry 35
svetových rekordov z toho 17 na otvorenom štadióne a 18 v hale. V roku
1997 ho vyhlásili za najlepšieho svetového športovca roka.
Sergej Bubka sa narodil 4. decembra 1963 v bývalom ZSSR vo
Vorošilovgrade, v dnešnom Luhansku. Fyzicky aj technicky náročnej
disciplíne - skoku o žrdi sa venoval od deviatich rokov. V roku 1978 sa
na dráhu žrdkára pripravoval v Donecku pod vedením trénera Vitalija
Petrova.
Do povedomia svetovej atletiky sa zapísal na majstrovstvách sveta (MS) v
Helsinkách v roku 1983, keď zaznamenal skok vysoký 5,70 metra a získal
svoje prvé zlato. Ďalšie tituly svetového šampióna pod holým nebom
zaknihoval v Ríme v roku 1987 a Tokiu v roku 1991.
Darilo sa mu nielen na otvorenom štadióne, ale aj pod strechou. Tri
zlaté medaily na halových MS dosiahol v Paríži v roku 1985,
Indianapolise v roku 1987 a v Seville v roku 1991. Pre bývalý Sovietsky
zväz doniesol v roku 1988 z olympijských hier v Soule zlatú medailu.
Po rozpade ZSSR reprezentoval Ukrajinu, ktorá sa vďaka jeho výkonom môže
pochváliť troma zlatými medailami (Stuttgart 1993, Göteborg 1995, Atény
1997) z MS. Halové MS v ukrajinských farbách vyhral v roku 1995 v
Barcelone.
Ako ukrajinskému atlétovi mu však nebol dopriaty žiadny vzácny
olympijský kov. Na olympiáde v Barcelone v roku 1992 patril s rekordom
611 centimetrov k favoritom, ale nepodaril sa mu skočiť ani jeden platný
pokus. O štyri roky v Atlante sa zranil počas tréningu a do bojov o
medaily nezasiahol. V roku 2000 v Sydney nepostúpil dokonca z
kvalifikácie.
Svoju silu a úžasný katapult predviedol osemkrát aj na legendárnom
bratislavskom atletickom mítingu Pravda - Televízia - Slovnaft.
Atletickú cestu fenomenálneho žrdkára uzavrel Bubka v roku 2001 v
Donecku, na mieste činu v hale Družba, kde 21. februára 1993 pokoril 615
cm.
Po skončení aktívnej kariéry pôsobil ako diplomat vo viacerých
športových ukrajinských či medzinárodných inštitúciách. V rokoch 2007 -
2023 bol viceprezident Medzinárodnej asociácie atletických federácií
(IAAF), respektíve Svetovej atletiky (WA). Ukrajinský olympijský výbor
viedol v rokoch 2005 až 2022. Členom výkonného výboru Ukrajinskej
atletickej federácie bol v rokoch 1992 – 2022. Od roku 2012 je členom
Siene slávy IAAF.